Foto: z otvorených zdrojov
Úlohou rodiča nie je dať dieťaťu celý život, ale zdieľať s ním život, ktorý má.
Výchova dieťaťa sa pre rodičov často stáva obetou. Psychológovia však upozorňujú, že dieťa nepotrebuje ideálnu mamu alebo otca, ale živých ľudí s vlastnými pocitmi a záujmami. Ako nájsť rovnováhu medzi blízkosťou a vlastným životom? Rodinná a holistická psychologička Anna Bogomolecová povedala pre RBC-Ukrajina, ako vychovávať dieťa a budovať s ním vzťah bez toho, aby ste stratili seba ako človeka.
Kvalita alebo kvantita spoločného času?
Na vytvorenie silného citového puta s dieťaťom nie sú dôležité len hodiny spoločného času, ale aj krátke úseky skutočnej pozornosti. Je lepšie mať 20 – 30 minút bez rozptýlenia, ako mať celý deň prácu bez skutočného kontaktu.
„Spojenie s dieťaťom nevzniká okamžite a automaticky – je to proces, ktorý si vyžaduje prítomnosť, pozornosť a úprimnosť. Rodičia sa často strácajú v úlohe „ideálnej matky alebo otca“ a zabúdajú na seba a svoje hranice,“ vysvetľuje Anna Bogomolets.
Rodičia musia byť úprimní
Rodičia by mali byť úprimní v otázkach „je môj čas pracovať“ alebo „potrebujem si vziať voľno“ – to učí dieťa rešpektovať hranice iných ľudí a v budúcnosti sa tak budujú zdravé vzťahy. Byť neustále „superhrdinom“ je cesta k vyhoreniu.
„Tu sa rodí skutočná harmónia – keď ste živí a autentickí, dieťa vás vidí ako skutočných a učí sa tak prijímať samých seba. Byť sám sebou v blízkosti svojho dieťaťa znamená dovoliť si cítiť emócie, rozpoznať svoje vlastné potreby a hovoriť o nich a zároveň počúvať potreby svojho dieťaťa,“ hovorí psychologička.
Dodala, že sebaobetovanie a neustále odkladanie seba samého „kvôli dieťaťu“ nie je to, čo dieťa skutočne potrebuje, ani to, čo pomáha rodičom byť efektívnymi, pokojnými a úprimnými.
Nedávajte svojmu dieťaťu celý svoj život
Úlohou rodičov nie je dať dieťaťu celý svoj život, ale zdieľať s ním život, ktorý majú.
„Dieťa potrebuje otca alebo matku, ktorí sú celí, prítomní a vnútorne stabilní, a nie frustrovaní alebo vyčerpaní neustálym „zabúdaním na seba“,“ konštatuje odborník.
Dieťa potrebuje prejavovať svoje emócie – radosť, únavu, dokonca aj podráždenie. Tým sa dieťa učí, že emócie sú normálne, dajú sa prežívať a diskutovať o nich.
Myslite na vzťahy ako na tanec
Tým, že venujete čas sebe, neuberáte čas svojmu dieťaťu. Naopak, dávate príklad zrelého človeka, ktorý si váži aj svoj vlastný život.
„Predstavte si to ako tanec: pohybujete sa spolu, ale každý má svoj vlastný rytmus, slobodu a priestor. Praktickými krokmi je nájsť si čas pre seba, zaviesť si malé spoločné rituály, úprimne vyjadrovať emócie a dávať príklad zdravého spôsobu ich prežívania. Keď sa staráme o seba, staráme sa aj o puto s dieťaťom – stáva sa hlbokým, skutočným a dlhodobým,“ zhrnula Anna Bogomolets.
