Foto: z otvorených zdrojov
Kľúčovým rozdielom oproti bežnej šetrnosti je miera, do akej toto správanie ovplyvňuje život človeka.
Túžba hromadiť staré veci, „pretože sa raz budú hodiť“, je známa mnohým ľuďom. Keď sa však stane nutkavým správaním, ktoré zahlcuje priestor a izoluje človeka, hovoríme o duševnej poruche známej ako patologické hromadenie alebo Plyushkinov syndróm. RBC-Ukrajina nám hovorí, kedy obyčajná šetrnosť prekračuje hranicu a stáva sa nebezpečnou chorobou.
Bežná šetrnosť alebo choroba?
Patologické hromadenie alebo syllománia (hromadenie) sa považuje za samostatnú duševnú poruchu. Kľúčovým rozdielom oproti bežnému šetreniu je rozsah, v akom toto správanie ovplyvňuje život človeka.
Bežné šetrenie a hromadenie
- Uskladňovanie cenných a potrebných predmetov, zhromažďovanie vzácnych alebo nie tak vzácnych predmetov
- Mierne váhanie, ale rozhodnutie o vyhodení alebo darovaní je urobené
- Veci sú uložené organizovane a priestor zostáva obývateľný
Patologické hromadenie (Hoarding)
- Zhromažďovanie predmetov bez hodnoty: odpadky, staré noviny, rozbité veci, prázdne fľaše.
- Panika a silný stres pri snahe zbaviť sa nepotrebných predmetov
- Obytné priestory sú tak preplnené, že sa stávajú neobývateľnými (nedá sa v nich variť, spať, používať kúpeľňu).
Príznaky toho, že nahromadenie sa stalo nebezpečným
Hromadenie sa stáva patologickým, keď ohrozuje zdravie, bezpečnosť a sociálny život človeka.
Ohrozenie bezpečnosti a zdravia
Najkritickejšie dôsledky, ktoré si vyžadujú okamžitý zásah:
- Riziko požiaru. Hromadenie papiera, odpadkov a horľavých materiálov znemožňuje bezpečnú evakuáciu a zvyšuje pravdepodobnosť vzniku požiaru.
- Nesanácia. Hromadenie odpadkov, zvyškov jedla a nedostatočné čistenie vedie k výskytu hlodavcov, hmyzu a infekčných chorôb.
- Zablokovanie priechodov. Veci vám bránia v otváraní dverí, prechode miestnosťami a v prípade núdze (pád, úraz) vám zdravotníci alebo záchranári nemôžu pomôcť.
- Fyzické ohrozenie. Vo svetovej praxi sa vyskytli prípady, keď ľudia zomreli pod váhou zrútenia nahromadených vecí alebo políc.
Sociálna izolácia
Patologické hromadenie vedie k pretrhnutiu sociálnych väzieb:
- Hanba. Hromadič sa hanbí za svoj príbytok, a preto prestáva pozývať priateľov, príbuzných a niekedy dokonca odmieta navštíviť lekára alebo kaderníka.
- Konflikty. Porucha spôsobuje neustále konflikty s príbuznými a susedmi (kvôli zápachu, škodcom, spoločným chodbám). Osoba sa uzatvára do seba a agresívne reaguje na akékoľvek pokusy o „obnovenie poriadku“.
Psychické utrpenie
Pre samotného človeka to nie je len „výstrelok“, ale zdroj utrpenia:
- Neschopnosť rozhodnúť sa. Trpiaci sa nedokáže rozhodnúť, čo vyhodiť, pretože každý predmet vníma ako potenciálne „potrebný“ alebo má nadmernú sentimentálnu hodnotu.
- Úzkosť. Myšlienky na upratovanie alebo nutnosť zbaviť sa nejakého predmetu spôsobujú silnú emocionálnu bolesť a úzkosť.
Pľuškinov syndróm a jeho príčiny
Syllománia (patologické hromadenie) je často známa ako Pľuškinov syndróm (podľa Gogoľovej postavy) alebo Diogenov syndróm (ktorý je navyše charakterizovaný extrémnym sebaobmedzovaním a sociálnou izoláciou, častý u starších ľudí).
Hlavnými faktormi sú úzkosť, traumatické udalosti, depresia alebo osamelosť. Pre niektorých sa hromadenie vecí stáva spôsobom kompenzácie straty alebo bolesti, pre iných je to pokus o ovládnutie sveta, keď sa všetko zdá byť nestabilné.
Často sa toto správanie prenáša v rodine – dieťa kopíruje vzory rodičov, ktorí nikdy nič nevyhadzovali.
Možné príčiny a spúšťače
- Duševné poruchy. Porucha hromadenia môže byť samostatnou diagnózou, ale často sprevádza alebo je súčasťou obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD), demencie (najmä u starších ľudí), depresie alebo schizofrénie.
- Psychologické traumy. Strata blízkej osoby, silný stres, osamelosť alebo pocit bezmocnosti. Veci sa pre človeka stávajú zdrojom stability a ochrany, náhradou za stratené sociálne väzby.
- Genetické predispozície. Výskum naznačuje, že sklon k akordizmu môže mať dedičnú zložku.
Čo by ste mali robiť, ak sa u vás alebo u vášho blízkeho vyskytol tento problém?
Patologické hromadenie vecí je takmer nemožné vyliečiť vlastnými silami. Je potrebná konzultácia s psychiatrom alebo psychoterapeutom.
Najúčinnejšou metódou je kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), ktorej cieľom je zmeniť dysfunkčné presvedčenia o dôležitosti vecí a rozvíjať rozhodovacie schopnosti.
Boj a násilné upratovanie stav len zhorší, pretože zvyšuje úzkosť a nedôveru. Dôležité je byť oporou a vyhľadať odbornú pomoc.
